Obsah

• javy

  
  

  Fenomén (gréčtina: ναινόμενον, phainómenon, zo slovesa phainein, ukazujúci, žiariaci, zjavujúci sa, prejavujúci sa alebo manifestujúci sa sám o sebe, množné číslo) je každá vec, ktorá sa prejavuje. Fenomény sa často, ale nie vždy, chápu ako „veci, ktoré sa javia“ alebo „zážitky“ pre vnímajúcu bytosť, alebo v zásade to tak môže byť. Tento termín nadobudol svoje moderné filozofické využitie prostredníctvom Immanuela Kanta, ktorý ho porovnával s noumenónom. Na rozdiel od fenoménu nemožno noumenon priamo pozorovať. Kant bol silne ovplyvnený Gottfriedom Wilhelmom Leibnizom v tejto časti jeho filozofie, v ktorej fenomén a noumenon slúžia ako vzájomne súvisiace technické pojmy. Starogrécky grécky pyrrhonista Sextus Empiricus, ďaleko vzdialený od tohto, tiež používal fenomén a noumenon ako vzájomne prepojené technické pojmy.

  
  

• jav

  Fenomén (gréčtina: ναινόμενον, phainómenon, zo slovesa phainein, ukazujúci, žiariaci, zjavujúci sa, prejavujúci sa alebo manifestujúci sa sám o sebe, množné číslo) je každá vec, ktorá sa prejavuje. Fenomény sa často, ale nie vždy, chápu ako „veci, ktoré sa javia“ alebo „zážitky“ pre vnímajúcu bytosť, alebo v zásade to tak môže byť. Tento termín nadobudol svoje moderné filozofické využitie prostredníctvom Immanuela Kanta, ktorý ho porovnával s noumenónom. Na rozdiel od fenoménu nemožno noumenon priamo pozorovať. Kant bol silne ovplyvnený Gottfriedom Wilhelmom Leibnizom v tejto časti jeho filozofie, v ktorej fenomén a noumenon slúžia ako vzájomne súvisiace technické pojmy. Starogrécky grécky pyrrhonista Sextus Empiricus, ďaleko vzdialený od tohto, tiež používal fenomén a noumenon ako vzájomne prepojené technické pojmy.

  
  

• Javy (podstatné meno)

  .

• Fenomén (podstatné meno)

  Znateľné prostredníctvom zmyslov; alebo skutočnosť alebo výskyt.

• Fenomén (podstatné meno)

  (rozšírenie) Známa vec alebo udalosť (napr. inferenciou, najmä vo vede).

• Fenomén (podstatné meno)

  (metonymia) Druh alebo typ javu (zmysel 1 alebo 2).

• Fenomén (podstatné meno)

  vzhľadu; vnímateľný aspekt niečoho, čo je zameniteľné.

• Fenomén (podstatné meno)

  Skutočnosť alebo udalosť, ktorú považujú za veľmi nezvyčajnú, zvedavú alebo ohromujúcu pre tých, ktorí ju videli.

• Fenomén (podstatné meno)

  Nádherný alebo veľmi pozoruhodný človek alebo vec.

• Fenomén (podstatné meno)

  Skúsený objekt, ktorého konštitúcia odráža poriadok a koncepčnú štruktúru, ktorú mu ukladá ľudská myseľ (najmä sila vnímania a porozumenia).

• Fenomén (podstatné meno)

  Vzhľad; čokoľvek viditeľné; čokoľvek, v hmotnom alebo duchovom duchu, je zrejmé alebo je zadržané pozorovaním; ako javy tepla, svetla alebo elektriny; fenomény predstavivosti alebo pamäti.

• Fenomén (podstatné meno)

  To, čo človeka zasiahne ako čudné, nezvyčajné alebo nezodpovedateľné; mimoriadna alebo veľmi pozoruhodná osoba, vec alebo udalosť; ako hudobný jav.

• Fenomén (podstatné meno)

  akýkoľvek stav alebo proces známy skôr prostredníctvom zmyslov než intuíciou alebo zdôvodnením

• Fenomén (podstatné meno)

  pozoruhodný vývoj