Obsah

• morálka

  
  

  Morálka, známa tiež ako esprit de corps (francúzska výslovnosť:), je schopnosť členov skupín udržiavať si vieru v inštitúciu alebo cieľ, najmä zoči-voči opozícii alebo útrapám. Morálka je často označovaná údajmi o autorite ako všeobecný hodnotový úsudok vôle, poslušnosti a sebadisciplíny skupiny poverenej plnením povinností nadriadeného. Podľa Alexandra H. Leightona „morálka je schopnosť skupiny ľudí vytrvalo a dôsledne sa držať pri dosahovaní spoločného účelu“. Morálka je dôležitá v armáde, pretože zlepšuje súdržnosť jednotiek. Bez dobrej morálky bude väčšia pravdepodobnosť, že sa sila vzdá alebo sa vzdá. Morálka sa zvyčajne posudzuje skôr na kolektívnej ako na individuálnej úrovni. V čase vojny je dôležitá aj civilná morálka. Esprit de corps sa považuje za dôležitú súčasť bojovej jednotky.

  
  

• morálka

  Morálka (od „spôsobu, charakteru, správneho správania“ latinskej morálky) je rozlíšenie zámerov, rozhodnutí a konania medzi tými, ktoré sa označujú ako správne, a tými, ktoré sú nevhodné. Morálka môže byť súborom štandardov alebo princípov odvodených z kódexu správania konkrétnej filozofie, náboženstva alebo kultúry, alebo môže vyplývať z normy, podľa ktorej by mala byť osoba univerzálna. Morálka môže byť špecificky synonymom „dobroty“ alebo „správnosti“. Morálna filozofia zahŕňa morálnu ontológiu, ktorá je pôvodom morálky a morálnu epistemológiu, ktorá je znalosť morálky. Boli navrhnuté rôzne systémy vyjadrovania morálky, vrátane deontologických etických systémov, ktoré dodržiavajú súbor stanovených pravidiel, a normatívnych etických systémov, ktoré posudzujú opodstatnenosť samotných akcií. Príkladom normatívnej etickej filozofie je Zlaté pravidlo, v ktorom sa uvádza: „Jeden by sa mal k druhým správať tak, ako by si prial, aby sa k druhým správali.“ Imoralita je aktívna opozícia proti morálke (t. J. Opozícia voči tomu, čo je dobré alebo správne), zatiaľ čo amoralita je rôzne definovaná ako nevedomosť, ľahostajnosť alebo nedôvera v konkrétny súbor morálnych štandardov alebo princípov.

  
  

• Morale (podstatné meno)

  Schopnosť ľudí udržať si vieru v inštitúciu alebo cieľ, alebo dokonca v seba samého a iných.

  „Keď bola morálka prepúšťania stále nízka, boli tak rozladení, že sa nič nestalo.“

  „Morálka je dôležitá kvalita u vojakov. S dobrou morálkou sa nabijú do krupobitej guľky; bez nej ani neprejdú cez ulicu.“

• Morálka (podstatné meno)

  Uznanie správania spôsobom, ktorý má priniesť morálne dobré výsledky.

• Morálka (podstatné meno)

  Súbor sociálnych pravidiel, zvykov, tradícií, viery alebo praktík, ktoré určujú správne a prijateľné formy správania.

• Morálka (podstatné meno)

  Súbor osobných usmerňujúcich zásad správania alebo všeobecnej predstavy o tom, ako sa správať, či už sú úctyhodné alebo nie.

• Morálka (podstatné meno)

  Lekcia alebo vyhlásenie, ktoré obsahuje rady o správnom správaní.

• Morálka (podstatné meno)

  Morálna filozofia, odvetvie filozofie, ktoré študuje dôvody a povahu správnosti, nesprávnosti, dobra a zla.

• Morálka (podstatné meno)

  Konkrétna teória o dôvodoch a povahe správnosti, nesprávnosti, dobra a zla.

• Morale (podstatné meno)

  Morálny stav alebo stav v iných ohľadoch, pokiaľ je ovplyvnený morálnymi úvahami alebo je na nich závislý, ako je horlivosť, duch, nádej a dôvera; duševný stav, ako telo mužov, armáda a podobne.

• Morálka (podstatné meno)

  Vzťah zhody alebo nezhody s morálnou normou alebo pravidlom; kvalita úmyslu, postavy, konania, princípu alebo sentimentu, ak sa to skúma podľa normy práva.

• Morálka (podstatné meno)

  Kvalita akcie, ktorá ju robí dobrou; súlad aktu s akceptovanou normou práva.

• Morálka (podstatné meno)

  Doktríny alebo pravidlá morálnych povinností alebo povinností mužov v ich spoločenskom charaktere; etika.

• Morálka (podstatné meno)

  Vykonávanie morálnych povinností; priamosť života; súlad s normou práva; cnosť; často obdivujeme slušnosť ľudí, ktorých morálku spochybňujeme.

• Morálka (podstatné meno)

  Druh alegorickej hry, ktorá sa nazývala tým, že sa skladala z prejavov chvály morálky medzi hercami zastupujúcimi postavy ako Charita, Viera, Smrť, Vice, atď. Takéto hry boli občas vystavené až za vlády Jindřicha VIII.

• Morálka (podstatné meno)

  Účel, zámer, úmysel, dychtivý, sústredený; znamenať; morálne.

• Morale (podstatné meno)

  stav individuálnej psychickej pohody založený na pocite sebavedomia, užitočnosti a účelu

• Morale (podstatné meno)

  duch skupiny, ktorá núti členov, aby dosiahli úspech skupiny

• Morálka (podstatné meno)

  zaoberajú sa rozlíšením medzi dobrom a zlom alebo dobrým a nesprávnym; právo alebo dobré správanie

• Morálka (podstatné meno)

  motivácia založená na ideách správneho a nesprávneho