Obsah
-
skloňovanie
V gramatike je skloňovanie alebo inflexia - niekedy nazývaná náhoda - modifikácia slova tak, aby vyjadrovala rôzne gramatické kategórie, ako sú napätie, prípad, hlas, aspekt, osoba, číslo, pohlavie a nálada. Inflexia slovies sa tiež nazýva konjugácia a dá sa hovoriť o skloňovaní podstatných mien, prídavných mien, prísloviek, zámen, determinátorov, partícií, predložiek, postozícií, číslic, článkov atď. Inflexia vyjadruje jednu alebo viac gramatických kategórií s predponou, príponou alebo infixom alebo inou vnútornou modifikáciou, ako je napríklad zmena samohlásky. Napríklad latinské sloveso ducam, ktoré znamená „ja budem viesť“, obsahuje príponu - am, vyjadrujúcu osobu (prvá), číslo (singulárne) a napätú náladu (budúca indikatívna alebo prítomná konjunktiva). Použitie tejto prípony je skloňovanie. Naopak, v anglickej vete „Budem viesť“ nie je slovo „vedúci“ ohnuté pre žiadnu osobu, číslo ani napätie; je to jednoducho holá forma slovesa. Sklopená forma slova často obsahuje jednu alebo viac voľných morfémov (jednotka významu, ktorá môže stáť sama o sebe ako slovo), a jednu alebo viac viazaných morfémov (jednotka významu, ktorá nemôže stáť osamotená ako slovo). Napríklad anglické slovo cars je podstatné meno, ktoré je ohnuté pre číslo, konkrétne pre vyjadrenie množného čísla; auto s morfémom obsahu je neviazané, pretože môže byť samostatné ako slovo, zatiaľ čo prípona -s je viazaná, pretože nemôže byť samostatná ako slovo. Tieto dve morfémy spolu tvoria ohnuté slovné autá. Slová, ktoré nikdy nepodliehajú skloňovaniu, sa považujú za invariantné; anglické sloveso musí byť napríklad nemennou položkou: nikdy nemá príponu alebo zmeny na označenie inej gramatickej kategórie. Jej kategórie je možné určiť iba na základe ich kon. Požadovanie zlučiteľnosti formulárov alebo sklonov viac ako jedného slova vo vete medzi sebou podľa pravidiel jazyka sa nazýva dohoda alebo dohoda. Napríklad v „speváckych zboroch“ je „zbor“ singulárne podstatné meno, takže „spev“ je v prítomnom čase obmedzené na to, aby používal singulárnu príponu „s“ tretej osoby. Jazyky, ktoré majú určitý stupeň sklonu, sú syntetické jazyky. Môžu byť vysoko ohnuté (napríklad latinčina, gréčtina, španielčina, biblická hebrejčina a sanskrt) alebo slabo ohnuté (napríklad anglicky). Jazyky, ktoré sú natoľko ohnuté, že veta sa môže skladať z jedného vysoko ohýbaného slova (napríklad mnohých amerických indiánskych jazykov), sa nazývajú polysyntetické jazyky. Jazyky, v ktorých každé skloňovanie predstavuje iba jedinú gramatickú kategóriu, napríklad fínčinu, sú známe ako aglutinačné jazyky, zatiaľ čo jazyky, v ktorých jediné skloňovanie môže vyjadrovať viac gramatických úloh (ako nominatívny prípad a množné číslo, ako v latinke a nemčine), sú nazýva sa fusional. Jazyky ako mandarínska čínština, ktoré nikdy nepoužívajú inflekcie, sa nazývajú analytické alebo izolačné.
Intonácia (podstatné meno)
Vzostup a pokles hlasu pri hovorení.
Intonácia (podstatné meno)
Akt zvukových tónov hudobnej stupnice.
Intonácia (podstatné meno)
Spievanie alebo hranie v dobrej melódii alebo inak.
„Jej intonácia bola nepravdivá.“
Intonácia (podstatné meno)
Odpočinok pri hudobnej intonácii alebo spievaní úvodnej vety obyčajného chorálu, žalmu alebo chválospevu jedným hlasom ako kňaza.
Intonácia (podstatné meno)
Hrom; hrom.
Inflexné (podstatné meno)
Zmena vo forme slova, ktorá odráža zmenu gramatickej funkcie.
„sklony k pohlaviu, číslu alebo napätiu“
Inflexné (podstatné meno)
Zmena výšky tónu alebo hlasu.
Inflexné (podstatné meno)
Zmena zakrivenia z konkávneho na konvexné alebo z konvexného do konkávneho.
Inflexné (podstatné meno)
Odbočka od priameho kurzu.
Inflexné (podstatné meno)
difrakcie
Intonácia (podstatné meno)
Hrom; hrom.
Intonácia (podstatné meno)
Akt zvukových tónov hudobnej stupnice.
Intonácia (podstatné meno)
Spôsob rozprávania, najmä umiestnenie dôrazu, kadencia a vzostup a pokles výšky hlasu počas hovoru.
Inflexné (podstatné meno)
Čin skloňovania alebo stav sklonu.
Inflexné (podstatné meno)
Ohyb; záhyb; krivka; otočenie; zákruta.
Inflexné (podstatné meno)
Posúvanie, modulácia alebo prízvuk hlasu; ako stúpajúca a klesajúca inflácia.
Inflexné (podstatné meno)
Variácia alebo zmena slov, ktoré sa podrobujú prípadu, pohlaviu, číslu, porovnaniu, napätiu, osobe, nálade, hlasu atď.
Inflexné (podstatné meno)
Akákoľvek zmena alebo zmena výšky alebo tónu hlasu.
Inflexné (podstatné meno)
Rovnaké ako difrakcia.
Intonácia (podstatné meno)
stúpanie a klesanie hlasovej výšky
Intonácia (podstatné meno)
spev sólistky otváracieho kusu plainsongu
Intonácia (podstatné meno)
akt spevu v monotónnom tóne
Intonácia (podstatné meno)
výroba hudobných tónov (hlasom alebo nástrojom); najmä presnosť rozstupových vzťahov
Inflexné (podstatné meno)
zmena vo forme slova (zvyčajne pridaním prípony), ktorá naznačuje zmenu gramatickej funkcie
Inflexné (podstatné meno)
vzorce stresu a intonácie v jazyku
Inflexné (podstatné meno)
odchýlka od priameho alebo normálneho priebehu
Inflexné (podstatné meno)
spôsob rozprávania, pri ktorom sa mení hlasitosť, výška tónu alebo tón hlasu
