Obsah

• pokora

  
  

  Pokora je kvalita pokory. Definície slovníkov zdôrazňujú pokoru ako nízku sebadôveru a pocit nehodnosti. V náboženskom stave môže pokora znamenať uznanie seba samého vo vzťahu k božstvu (t. J. Bohu) alebo božstvu a sebazáchytenie s následným podrobením sa uvedenému božstvu ako príslušníkovi tohto náboženstva. Mimo náboženského stavu je pokora definovaná ako „neprezradené“ oslobodenie od vedomia seba samého, forma striedmosti, ktorá nemá ani pýchu (ani povýšenosť), ani sa neodvoláva na sebapodceňovanie. Materialistický pohľad charakterizuje pokoru ako sebaovládanie, ktoré sa oslobodzuje od márnosti. Pokora je vonkajším vyjadrením primeraného vnútorného alebo sebaúcta a je v protiklade s ponížením, ktoré predstavuje uloženie hanby osobe. Pokora môže byť spreneverená ako schopnosť trpieť ponížením prostredníctvom sebaposudzovania, ktoré samo osebe ostáva skôr zameraním na seba ako na nízke seba-zameranie. Pokora je v rôznych interpretáciách široko vnímaná ako cnosť, ktorá sa sústreďuje na nízku sebadôveru alebo neochotu vyjadriť sa, takže je v mnohých náboženských a filozofických tradíciách, je v rozpore s narcizmom, manželmi a inými formami hrdosti a je idealistický a zriedkavý vnútorný konštrukt, ktorý má vonkajšiu stránku.

  
  

• Humbleness (podstatné meno)

  pokora; vlastnosť pokory.

• Pokora (podstatné meno)

  Charakteristická skromnosť; pokora v charaktere a správaní.

• Humbleness (podstatné meno)

  Kvalita pokory; pokora; pokora.

• Pokora (podstatné meno)

  Stav alebo kvalita pokory; sloboda od pýchy a arogancie; slabosť mysle; skromný odhad vlastnej hodnoty; pocit vlastnej neúčinnosti prostredníctvom nedokonalosti a hriešnosti; self-poníženie; pokora.

• Pokora (podstatné meno)

  Akt podania alebo zdvorilosti.

• Humbleness (podstatné meno)

  stav pokory a nedôležité

• Humbleness (podstatné meno)

  skromný pocit;

  „bol naplnený pokorou na očiach pápeža“

• Humbleness (podstatné meno)

  dispozícia byť pokorná; nedostatok falošnej pýchy;

  
  

  „Nie každý považuje pokoru za cnosť“

• Pokora (podstatné meno)

  dispozícia byť pokorná; nedostatok falošnej pýchy;

  „Nie každý považuje pokoru za cnosť“

• Pokora (podstatné meno)

  skromný pocit;

  „bol naplnený pokorou na očiach pápeža“