Obsah
Obmedzenie (sloveso)
Na tlakovanie; prinútiť; zaviazať sa.
Obmedzenie (sloveso)
Držať sa v tesnej blízkosti; obmedziť.
Obmedzenie (sloveso)
Znížiť výsledok v reakcii na obmedzené zdroje.
Obmedzenie (podstatné meno)
Niečo, čo obmedzuje; obmedzenie.
Obmedzenie (podstatné meno)
Neodolateľná sila alebo nátlak.
Obmedzenie (podstatné meno)
Podmienka, ktorú musí splniť riešenie problému s optimalizáciou.
Obmedzenie (podstatné meno)
Prepojenie alebo iné obmedzenie, ktoré udržuje integritu databázy.
obmedzovať
Zabezpečiť dlhopismi; reťaziť; spojiť alebo obmedziť; držať pevne; potlačiť.
obmedzovať
Priniesť do úzkeho kompasu; stlačiť.
obmedzovať
Držať späť silou; zdržiavať sa; potlačiť.
obmedzovať
Vynútiť; prinútiť; nutiť; zaviazať sa.
obmedzovať
Porušovať; spustošiť.
obmedzovať
Vyrábať takým spôsobom, ktorý má neprirodzený účinok; ako obmedzený hlas.
Obmedzenie (podstatné meno)
Akt obmedzenia alebo stav obmedzenia; to, čo núti alebo obmedzuje činnosť; nátlak; zdržanlivosť; nutnosťou.
Obmedzenie (sloveso)
drž sa späť
Obmedzenie (sloveso)
obmedzujú;
„Utiahnite pravidlá“
„sprísniť nariadenia“
Obmedzenie (podstatné meno)
stav fyzického obmedzenia;
„psy by sa mali držať pod kontrolou“
Obmedzenie (podstatné meno)
zariadenie, ktoré spomaľuje niečo pohyby;
„auto nemalo správne namontované zadržiavacie systémy“
Obmedzenie (podstatné meno)
akt obmedzovania; hrozba alebo použitie sily na kontrolu myšlienok alebo správania druhých
