Schválenie verzus schvaľovateľ - Aký je rozdiel? - Rôzne Otázky

Obsah

schvaľovateľa

Trestný čin predvedie dôkazy tým, že prizná vinu a vypovedá ako svedok štátu proti svojmu spoločníkovi alebo spoluvinníkom, často výmenou za zhovievavosť pri odsúdení alebo imunitu pred stíhaním. Dôkazom môže byť svedectvo svedka, ktorý vypovedá proti spolusšpirátorovi.

Schválenie (podstatné meno)
Výraz udeľujúci povolenie; označenie súhlasu s návrhom; potvrdenie, že osoba, vec {{,}} alebo udalosť spĺňa požiadavky.
„Musím získať súhlas s touto objednávkou.“
Schválenie (podstatné meno)
Vyjadrenie priaznivého prijatia a povzbudenia; kompliment, ktorý tiež ospravedlňuje.
„Zdá sa, že slová schválenia nikdy neprichádzajú od neho.“
Schválenie (podstatné meno)
Niečo poslané predajcom zberateľovi, aby zodpovedalo jeho stanoveným záujmom; môže položku schváliť alebo vrátiť.

Schvaľovateľ (podstatné meno)
Ten, kto schvaľuje alebo dáva súhlas.
Schvaľovateľ (podstatné meno)
Podľa anglického obyčajového práva osoba, ktorá obviňuje spolubrata; ten, kto súhlasí.

Schvaľovateľ (podstatné meno)
Ten, kto schvaľuje. Predtým ten, kto urobil dôkaz alebo súdny proces.
Schvaľovateľ (podstatné meno)
Informátor; žalobca.
Schvaľovateľ (podstatné meno)
Ten, kto prizná zločin a obviní iného. Pozri 1. schválenie, 2.
Schvaľovateľ (podstatné meno)
Súdny zriadenec alebo správca; agent.

Schválenie (podstatné meno)
formálny akt udeľovania súhlasu;
„dal projektu svoje požehnanie“

„jeho rozhodnutie si zaslúžilo súhlas akejkoľvek rozumnej osoby“
Schválenie (podstatné meno)
pocit, že sa mu niečo alebo niekoho páči;
„Aj keď sa na nich nadchla, tajne si so súhlasom prezerala všetky svoje deti.“
Schválenie (podstatné meno)
akceptácia ako uspokojivá;
„kúpil ho po schválení“
Schválenie (podstatné meno)
priaznivé stanovisko;
„schvaľovacie slová len zriedka prešli jeho perami“